Vývoj bitcoin miningu

Viackrát som spomenul, že každých približne 10 minút sa vyťaží nový blok, čím do systému pribudnú nové bitcoiny. Ako však vieme, že ťažiarom bude trvať práve 10 minút, kým nájdu „výherné“ číslo?

V skutočnosti to presne nevieme.

Od notebookov až po ASIC minery

Keď Bitcoin vznikol, ťažil sa na bežných notebookoch a stolných počítačoch. Čoskoro si však ľudia uvedomili, že čím rýchlejšie budú hľadať správne číslo, tým väčšia je ich šanca na výhru.

Prišli preto s nápadom ťažiť Bitcoin pomocou grafických kariet (GPU). Grafické karty poskytovali výrazne vyšší výpočtový výkon a boli pri ťažbe oveľa efektívnejšie.

Neskôr boli grafické karty nahradené tzv. ASIC minermi (Application-Specific Integrated Circuit).

ASIC miner je zariadenie špeciálne navrhnuté výlučne na ťažbu Bitcoinu a nie je možné ho použiť na nič iné. Keďže je optimalizovaný len na tento jeden účel, jeho výkon je násobne vyšší než výkon bežných počítačov alebo grafických kariet.

Difficulty adjustment – úprava obtiažnosti

Ako však zabezpečiť, aby sa bitcoiny neťažili príliš rýchlo? Aj na toto Satoshi Nakamoto myslel.

V algoritme Bitcoinu je zabudovaný mechanizmus úpravy obtiažnosti ťažby, tzv. difficulty adjustment. Každých 2016 blokov (približne každých 14 dní) sa sieť automaticky prispôsobí tomu, ako rýchlo sa bloky v danom období nachádzali.

Ak sa bloky nachádzali príliš rýchlo, algoritmus ťažbu sťaží. Ak sa nachádzali príliš pomaly, algoritmus ťažbu zjednoduší.

Ako to funguje v praxi?

Bitcoin mení obtiažnosť tým, že upravuje požadovaný hash – teda číslo, ktoré musia ťažiari nájsť.

Ak sa bloky ťažili príliš rýchlo, systém zvýši obtiažnosť – pridá viac núl na začiatok hashu, čím sa výrazne zvýši počet možných kombinácií a ťažba sa spomalí.

Ak sa bloky ťažili príliš pomaly, systém obtiažnosť zníži – zníži počet požadovaných núl, čím sa zníži počet kombinácií, ktoré musia ťažiari vyskúšať.

Vďaka tomuto mechanizmu Bitcoin dlhodobo udržiava približne 10-minútový interval medzi blokmi, bez ohľadu na to, koľko ťažiarov je v sieti a aký majú výpočtový výkon.

Čím viac ťažiarov sa do siete zapojí, tým je sieť bezpečnejšia – pretože prípadný útok by si vyžadoval ešte väčší výpočtový výkon.

Ak by sa niekto pokúsil manipulovať blockchain, musel by prekonať výkon celej siete, čo je pri miliardových investíciách do ťažby prakticky nemožné.

Hash rate a bezpečnosť siete

Aktuálnu náročnosť ťažby a tým aj bezpečnosť siete si môžete kedykoľvek overiť na internete pod názvom Total Hash Rate.

Tento údaj sa dnes uvádza v jednotkách TH/s (terahashoch za sekundu) a reprezentuje celkový výpočtový výkon všetkých zariadení zapojených do bitcoinovej siete.

Oplatí sa ešte ťažiť Bitcoin?

Na notebooku alebo bežnom stolnom počítači rozhodne nie.

Ťažba Bitcoinu je dnes vysoko profesionálne odvetvie, kde je kľúčovým faktorom úspechu cena elektriny.

Práve preto sa mnohí ťažiari presúvajú do oblastí s lacnejšou energiou. Bitcoin je často kritizovaný za to, že „zbytočne“ spotrebúva veľké množstvo elektriny a ničí planétu.

S týmto názorom si dovolím nesúhlasiť. V prvom rade nejde o zbytočné spaľovanie energie – práve vďaka tomu je Bitcoin bezpečný a voľne dostupný pre ľudí na celom svete.

Po druhé, hlavným cieľom ťažiarov je zisk, a preto sa snažia využívať čo najlacnejšie zdroje energie. Z tohto dôvodu sa často zameriavajú na obnoviteľné zdroje.

Aj vďaka ťažiarom vznikli na svete nové vodné, solárne a veterné elektrárne. Ťažiari sú mimoriadne vynaliezaví.

Jedným z inovatívnych prístupov je využívanie prebytočného plynu v ropných rafinériách. Plyn, ktorý by sa inak spaľoval alebo vypúšťal do ovzdušia, sa používa na pohon ťažobných zariadení, čím sa znižujú emisie a efektívne využívajú dostupné zdroje.

Paraguaj a lacná energia

Paraguaj je ďalším príkladom efektívneho využitia energie na ťažbu Bitcoinu. Krajina vlastní jednu z najväčších vodných elektrární na svete – Itaipú.

Táto elektráreň produkuje viac energie, než dokážu obyvatelia Paraguaja spotrebovať. Namiesto predaja prebytočnej energie za nízke ceny do zahraničia Paraguaj privítal ťažiarov kryptomien, ktorí túto energiu využívajú na ťažbu.

Tým sa zvyšuje domáca spotreba energie, stimuluje sa ekonomika a vytvárajú sa nové pracovné miesta.

Mining pooly a Marek „Slush“ Palatinus

Odpoveď na otázku, či sa dnes ešte oplatí investovať do ťažby Bitcoinu, nie je jednoznačná. Pre jednotlivcov s bežným počítačom už ťažba nedáva zmysel.

Pre tých, ktorí majú prístup k lacnej elektrine a špecializovanému hardvéru, môže byť stále výnosná.

Veľký posun v ťažbe priniesol Marek „Slush“ Palatinus, český programátor a podnikateľ, ktorý vytvoril prvý mining pool na svete – Slush Pool (dnes známy ako Braiins Pool).

Mining pooly umožnili, aby sa ťažiari spájali do tímov a delili si odmeny podľa poskytnutého výpočtového výkonu.

Vďaka poolom sa ťažba stala dostupnejšou aj pre menších hráčov a zároveň sa zvýšila decentralizácia siete.

Keďže mining pooly spájajú obrovské množstvo ťažiarov, Bitcoin je dnes odolnejší voči možným útokom.

Braiins Pool patrí v súčasnosti medzi popredné mining pooly na svete a medzi technologických lídrov v oblasti ťažby.

Aj vďaka Marekovi Palatinusovi sa bitcoinová ťažba výrazne profesionalizovala a stala sa stabilnejším odvetvím.