História peňazí

Prečo v knihe o Bitcoine píšem o histórii peňazí? Bitcoin je podľa mňa ďalšia evolúcia peňazí – nazvime ho Peniaze 2.0. Preto považujem za dôležité dozvedieť sa viac o jeho predchodcoch, o ich výhodách, ale aj o ich nedostatkoch, aby sme neopakovali rovnaké chyby z minulosti.

Až keď som začal sledovať Bitcoin, uvedomil som si, ako málo o peniazoch viem. Odkiaľ pochádzajú? Koľko ich je v obehu? Prečo každým rokom strácajú hodnotu? Ako často sa pridávajú alebo uberajú nové? Je ich množstvo limitované?

Bitcoin nevznikol len tak z ničoho. Je odpoveďou na dlhodobé problémy, ktoré sa v histórii peňazí opakujú znova a znova. Aby sme porozumeli, prečo má Bitcoin zmysel, musíme najskôr pochopiť, ako peniaze vznikli – a prečo sa vždy, keď ich ovládala moc, znehodnotili.

Potreba peňazí

Najjednoduchší spôsob platby, ktorý ľudstvo na začiatku využívalo, bol takzvaný barterový obchod, teda priama výmena jednej veci za druhú bez nutnosti akýchkoľvek peňazí. Ak som mal obilie a potreboval som mäso, išiel som za niekým, kto mal mäso, a pokúsil som sa ho presvedčiť na výmenu.

Na prvý pohľad to môže znieť jednoducho, ale takáto výmena mala veľké nevýhody. Nie vždy mal druhý človek záujem o to, čo som ponúkal. Ak mäsiar potreboval napríklad vajíčka, ale ja som mal len obilie, výmena sa nemohla uskutočniť. Musel by som najskôr nájsť predajcu vajec, ktorý bol ochotný prijať moje obilie, a až potom získať vajíčka, ktoré by som mohol ponúknuť mäsiarovi. Tento proces bol pomalý a neefektívny, a preto bolo jasné, že ľudia potrebujú lepší spôsob obchodovania.

Ďalším problémom bartra bolo hodnotové znehodnotenie tovaru. Ak som chcel vymeniť svoj dobytok za obilie, mohla nastať situácia, že krava bola príliš hodnotná na to, aby som za ňu dostal len pár vriec obilia, ale zároveň som ju nemohol rozdeliť na menšie časti bez toho, aby som ju úplne znehodnotil. Tento problém sa v ekonómii nazýva problém deliteľnosti, a práve neskoršie peniaze sa stali jeho riešením.

Ďalšou nevýhodou bartra bola nutnosť okamžitej spotreby. Ak som predával vajcia alebo mäso, nemohol som si ich „ušetriť na dôchodok“. Tovar sa mi časom skrátka znehodnotil a mojím dôchodkom bola kopa zhnitého mäsa a vajec. Potrebovali sme uchovávateľ hodnoty – niečo, čo by si dokázalo udržať svoju hodnotu dlhší čas a bolo možné ho v budúcnosti použiť na obchodovanie.

Hľadanie univerzálneho platidla

A tak sa postupne začali hľadať univerzálne prostriedky výmeny, ktoré by ľudia dokázali akceptovať bez ohľadu na to, aké tovary alebo služby ponúkali. Dôležité bolo, aby tieto prostriedky spĺňali niekoľko kritérií:

Všeobecná akceptovateľnosť – museli byť široko uznávané v rámci danej komunity.
Prenosnosť – museli byť ľahko prenosné z miesta na miesto.
Trvácnosť – nesmeli sa rýchlo pokaziť alebo znehodnotiť.
Deliteľnosť – mali sa dať rozdeliť na menšie časti bez straty hodnoty.
Vzácnosť – nemali byť príliš ľahko dostupné, aby si udržali hodnotu.

História ukazuje, že rôzne civilizácie používali na tento účel rôzne formy peňazí.

Prvé formy peňazí

Mušle – v niektorých kultúrach fungovali ako platidlo vďaka ich vzácnosti a estetickej hodnote. Napríklad v Číne a Afrike boli mušle „cowrie“ veľmi populárne.
Soľ – v starovekom Ríme bola taká cenná, že sa používala na vyplácanie vojakov (odtiaľ pochádza slovo „salary“ – mzda). Soľ bola žiadaná, pretože ju bolo možné využiť aj na konzervovanie potravín.
Kožušiny a dobytok – v mnohých raných spoločnostiach boli hodnotným platidlom, keďže poskytovali ľuďom oblečenie a jedlo.
Drahé kamienky a kovy – zlato, striebro a iné drahokamy boli obľúbené, pretože boli vzácne, trvácne a ľahko prenosné.
Obilné zrná a komodity – v starovekej Mezopotámii sa ako platidlo používalo obilie, ktoré bolo považované za základný zdroj výživy.

Každá civilizácia si postupne našla svoj spôsob, ako riešiť problém výmeny. Všetky tieto formy peňazí mali jednu spoločnú vlastnosť – boli prijímané väčšinou ľudí ako prostriedok na výmenu tovaru a uchovanie hodnoty.

Vznik skutočných peňazí

Hoci vyššie uvedené formy platidiel fungovali, postupne sa objavili problémy: soľ sa mohla rozpustiť, mušle boli nahraditeľné, dobytok bol ťažko prenosný. A tak sa začali čoraz viac presadzovať kovy, najmä zlato a striebro. Boli vzácne, netrpeli hnilobou a dali sa ľahko taviť do rôznych tvarov.

Zhruba 600 rokov pred naším letopočtom sa v starovekej Lýdii (dnešné Turecko) začali raziť prvé oficiálne mince zo zmesi zlata a striebra. Tým sa vytvorili prvé skutočné peniaze, ktoré boli:

Štandardizované – každá minca mala rovnakú hodnotu.
Ľahko prenosné – mohli sa nosiť v mešcoch a neboli ťažké.
Overiteľné – boli razené štátom, čo zvyšovalo dôveru.

← →