Bitcoin War – boj o veľkosť bloku

Jedným z najväčších konfliktov v histórii Bitcoinu bol boj o veľkosť bloku. Tento spor rozdelil komunitu na dva tábory. Keď Satoshi Nakamoto vytvoril Bitcoin, nastavil veľkosť bloku na 1 MB. V tom čase to bol len rozumný limit, pretože Bitcoin bol v začiatkoch a nemal takmer žiadnych používateľov. Transakcií bolo málo a bloky sa ani zďaleka nenapĺňali. Nikto vtedy nepredpokladal, že sa raz Bitcoin stane tak populárnym, že sa tento limit stane problémom.

S rastúcim záujmom o Bitcoin sa však počet transakcií prudko zvýšil. Bloky sa začali zapĺňať, transakcie čakali dlhé hodiny na potvrdenie a poplatky za transakcie rástli. Niektorí používatelia zaplatili vyšší poplatok, aby ich transakcia bola spracovaná skôr, no pre bežných ľudí, ktorí chceli poslať menšiu sumu, sa Bitcoin stával neefektívnym.

Postupne sa formovali dva tábory s rozdielnymi názormi na riešenie problému. Na jednej strane boli ľudia, ktorí tvrdili, že jednoduchým riešením je zväčšenie veľkosti bloku. Ak by sa bloky rozšírili na 2 MB, 8 MB alebo dokonca viac, viac transakcií by sa zmestilo do každého bloku a problém s vysokými poplatkami a dlhými čakacími dobami by zmizol. Tvrdili, že aby mohol byť Bitcoin používaný dennodenne, musia byť poplatky minimalizované práve tým, že sa ich do bloku vojde oveľa viac. Zároveň viac transakcií v jednom bloku v budúcnosti nahradí potenciálny problém s postupným znižovaním bitcoinových odmien (halving).

Na druhej strane stáli ľudia, ktorí verili, že veľkosť bloku by sa nemala zvyšovať. Verili, že ak by bloky boli väčšie, full nody by potrebovali viac úložného priestoru a výpočtovej kapacity na ich spracovanie. To by znamenalo, že iba veľké korporácie by si mohli dovoliť prevádzkovať uzly, čo by zničilo jednu z hlavných výhod Bitcoinu – jeho decentralizáciu.

Napriek diskusiám o technických detailoch sa spor čoraz viac prehlboval. Ťažiari, ktorí spracovávali transakcie a vytvárali nové bloky, nechceli zaviesť riešenia, ktoré by im znížili príjmy z poplatkov. Väčšina z nich odmietla zmenu SegWit, ktorá umožňovala efektívnejšie ukladanie transakčných údajov bez zväčšenia veľkosti bloku. Používatelia Bitcoinu však mali iný názor. Zorganizovali takzvaný User Activated Soft Fork (UASF), čo znamenalo, že full nody začali odmietať bloky, ktoré neimplementovali SegWit. Bolo to bezprecedentné víťazstvo bežných používateľov nad ťažiarmi. Po prvýkrát v histórii Bitcoinu komunita dokázala, že ťažiari nemajú úplnú kontrolu nad sieťou a že rozhodnutia o vývoji Bitcoinu patria jeho používateľom.

Tí, ktorí boli proti SegWitu, však neustúpili. V auguste 2017 sa od Bitcoinu oddelila nová kryptomena – Bitcoin Cash. Tento hard fork vytvoril nový blockchain, ktorý podporoval väčšie bloky a bol navrhnutý tak, aby umožňoval lacnejšie a rýchlejšie transakcie. Časom sa však ukázalo, že väčšina ľudí a firiem zostala verná pôvodnému Bitcoinu a Bitcoin Cash nedosiahol očakávanú adopciu. Neskôr sa dokonca aj Bitcoin Cash rozdelil na ďalšie verzie (Bitcoin SV), čo ešte viac oslabilo jeho komunitu.

Bitcoin zostal pri pôvodných blokoch a namiesto zväčšovania využil iné inovácie, ako je Lightning Network, ktorý umožňuje rýchle a lacné transakcie mimo hlavného blockchainu. Ukázalo sa, že Bitcoin nie je ovládaný žiadnym jednotlivcom, korporáciou ani skupinou ťažiarov – je to decentralizovaná sieť, kde konečné rozhodnutie robia používatelia. Táto vojna bola dôležitým míľnikom v histórii Bitcoinu a ukázala jeho skutočnú silu. Aj keď mnohí tvrdili, že ho rozdelenie zabije, Bitcoin vyšiel z tejto krízy silnejší než kedykoľvek predtým.

Bitcoin slúži teroristom a na predaj drog

Jednou z najčastejších výčitiek, ktoré Bitcoin počúva od svojho vzniku, je jeho spájanie s kriminalitou. Médiá a politici často tvrdia, že Bitcoin je mena zločincov, alebo dokonca, že financuje terorizmus.

Pozrime sa teda, ako tieto tvrdenia vznikli a či sú pravdivé. Prvým výrazným prípadom, ktorý spopularizoval Bitcoin ako „temnú menu“, bola kauza Silk Road – online čierneho trhu fungujúceho na dark webe, kde sa obchodovalo najmä s drogami. V rokoch 2011 až 2013 umožňoval Silk Road nákupy pomocou Bitcoinu, čo vyvolalo obrovskú pozornosť médií i úradov. Po zatknutí zakladateľa Rossa Ulbrichta a ukončení prevádzky sa začal Bitcoin spájať s nelegálnym trhom – hoci išlo len o jedno z jeho tisícov použití. Tento prípad dodnes slúži ako hlavný argument jeho odporcov.

Tu si treba uvedomiť, že Bitcoin je decentralizovaný, slúži všetkým bez rozdielu a je len na ľuďoch, ako ho využijú. Podľa tejto logiky by sa mali stať všetky kuchynské nože nelegálnymi. Existuje mnoho prípadov, kedy bol kuchynský nôž použitý ako smrteľná zbraň.

Dnes už existuje množstvo štatistík, ktoré ukazujú, že len zlomok bitcoinových transakcií súvisí s nelegálnymi aktivitami. Podľa spoločností ako Chainalysis, ktoré sa zaoberajú sledovaním blockchainu a analýzou transakcií, bolo v roku 2022 menej ako 0,34 % celkového objemu transakcií spojených s nelegálnou činnosťou. To znamená, že drvivá väčšina transakcií – viac ako 99,6 % – bola úplne legálna. Pre porovnanie, odhaduje sa, že v tradičnom finančnom systéme tvorí objem nelegálnych aktivít približne 2 % až 5 % celosvetového HDP, čo je výrazne viac ako v prípade kryptomien.

Navyše, Bitcoin je transparentný. Na rozdiel od hotovosti, ktorú je prakticky nemožné vysledovať, každá bitcoinová transakcia je verejne zaznamenaná na blockchaine. A práve vďaka tomu sa podarilo vystopovať mnohých podvodníkov, zločincov a útočníkov. Je teda trochu ironické, že zatiaľ čo Bitcoin býva obviňovaný z podpory zločinu, v skutočnosti ide o najtransparentnejší finančný systém, aký ľudstvo doteraz vytvorilo. Zločinci sa tak dnes stále častejšie uchyľujú späť k hotovosti alebo k predplateným kartám, pretože Bitcoin je pre nich „príliš sledovateľný“.

Ďalšia častá obava je spojená s terorizmom. Výskumy viacerých bezpečnostných agentúr, vrátane FBI, ukazujú, že teroristické organizácie uprednostňujú iné formy financovania – tradičné banky, prevody cez hawala systémy, hotovosť alebo zlato. Využívanie Bitcoinu je u nich skôr výnimkou, nie pravidlom. Je tiež dôležité spomenúť, že všetky nové technológie boli na začiatku vnímané s podozrením. Podobne ako internet, ktorý bol v 90. rokoch démonizovaný ako nástroj pre hackerov a distribútorov nelegálneho obsahu, aj Bitcoin prechádza podobnou fázou. Dnes si už nikto nedovolí povedať, že internet je „len pre zločincov“ – a čoskoro to isté bude platiť aj pre Bitcoin.

Bitcoin nie je nástrojom zla – je to nástroj slobody.

Bitcoin ETF a vstup inštitúcií

Bitcoin v začiatkoch pripomínal experiment, ktorému dôverovalo len pár technologických nadšencov a kryptografov. Prvé roky po jeho vzniku (2009 – 2013) boli v znamení chaosu, zvedavosti, pokusov a omylov a snáh pochopiť, čo vlastne Satoshi vytvoril. V tejto dobe sa Bitcoinu nevenovali žiadne veľké médiá, regulačné úrady ani banky – nikto ho nebral vážne.

Transakcie prebiehali cez fóra a osobné dohody. Až neskôr vznikli prvé hardvérové peňaženky (napr. Trezor od českej firmy SatoshiLabs), začali sa stavať bezpečnejšie burzy (Binance, Kraken, Bitstamp), no Bitcoin zostával mimo hlavného finančného prúdu. Bol považovaný za nástroj pre geekov, kriminálnikov alebo libertariánskych idealistov. Rok 2017 bol zásadný míľnik. Prišiel prvý veľký bullrun, ktorý vyhnal cenu Bitcoinu z niekoľkých stoviek dolárov až na 20 000 USD. V tom čase sa stal Bitcoin výraznou témou v médiách, začali o ňom hovoriť analytici, správy a prvé investičné fondy.

No skutočná zmena nastala v roku 2020 počas pandémie COVID-19. Centrálne banky po celom svete začali tlačiť bilióny dolárov na podporu ekonomík. Obavy z inflácie, znehodnocovania fiat peňazí a nedôvery k štátnym politikám viedli investorov k hľadaniu alternatív. Prvé inštitúcie začali nakupovať Bitcoin. Spoločnosť MicroStrategy pod vedením Michaela Saylora nakúpila stovky miliónov dolárov v BTC a otvorene vyhlásila Bitcoin za „digitálne zlato“. Tesla nasledovala čoskoro nato, keď v roku 2021 investovala 1,5 miliardy USD do Bitcoinu.

Správy o Bitcoine sa presunuli zo sekcie „technológie“ rovno na titulky finančných médií ako Bloomberg, Forbes či Wall Street Journal. Zrazu už nešlo len o špekulatívne aktívum. Bitcoin začali analyzovať finanční analytici, banky začali vydávať výskumy o jeho potenciáli. V roku 2021 sa spustil prvý Bitcoin futures ETF, hoci ešte nešlo o priamy nákup skutočných BTC, bol to ďalší krok k legitimite. Približne v tom istom čase El Salvador vyhlásil Bitcoin za zákonné platidlo, čím sa stal prvým štátom na svete, ktorý dal Bitcoinu oficiálnu rolu v národnej ekonomike.

Jedným z najočakávanejších krokov na tejto ceste bol vznik Bitcoin ETF (Exchange Traded Fund). ETF je investičný nástroj, ktorý umožňuje investorom nakupovať podkladové aktívum prostredníctvom tradičnej burzy, ako keby išlo o akcie. To znamená, že bežný človek alebo dôchodkový fond môže investovať do Bitcoinu bez toho, aby si musel zakladať peňaženku, riešiť privátne kľúče alebo pochopiť, čo je hash či blockchain.

Prvé pokusy o schválenie Bitcoin ETF siahajú až do roku 2013, keď bratia Winklevossovci podali prvú žiadosť na americkú komisiu pre cenné papiere a burzy – SEC. Nasledovali roky zamietnutí. SEC argumentovala tým, že trh s Bitcoinom je príliš volatilný, neregulovaný a hrozí manipulácia s cenou. Avšak rastúci záujem veľkých hráčov ako BlackRock, Fidelity či Ark Invest spôsobil výraznejší tlak, ktorý vyústil až k schváleniu spotových Bitcoin ETF v januári 2024. Týmto krokom sa Bitcoin definitívne dostal medzi aktíva, ktoré môžu vlastniť aj najväčšie dôchodkové fondy, poisťovne či banky.

Keď si niekto kúpi Bitcoin ETF od spoločnosti ako BlackRock či Fidelity, v pozadí sa skutočne kúpi a drží Bitcoin. Do niekoľkých dní po schválení sa na trh dostalo viac ako 10 Bitcoin ETF, ktoré začali agresívne súťažiť o investorov. ETF spoločnosti BlackRock (IBIT) sa rýchlo stalo jedným z najrýchlejšie rastúcich ETF v histórii. Len za prvé tri týždne zaznamenali čistý príliv kapitálu vo výške viac než 5 miliárd dolárov. BlackRock's iShares Bitcoin Trust sa stal najúspešnejším ETF v histórii z hľadiska prílevu kapitálu, keď za prvých 227 dní dosiahol 50 miliárd dolárov v spravovaných aktívach.

Z podzemného hnutia digitálnych nomádov sa stal Bitcoin globálne rešpektovaným aktívom, ktoré má svoje miesto v bilanciách miliardových spoločností, vo verejných portfóliách a dokonca aj v štátnych rezervách niektorých krajín.