Ťažba bitcoinov – mining

Prečo by niekto „investoval“ do Bitcoinu obrovské množstvo finančných prostriedkov (platby za elektrinu) – len tak, pre nič za nič?

V skutočnosti to ťažiari nerobia zadarmo, ale pre zisk. Každých približne 10 minút prebieha súťaž o nájdenie správneho čísla a odmenou za jej výhru je novo vzniknutý Bitcoin.

Na začiatku neexistovali žiadne bitcoiny. Ako sa teda dostali do obehu? Práve vďaka ťažbe.

V pozadí bitcoinovej siete funguje algoritmus na distribúciu nových bitcoinov, ktoré sa ťažením uvoľňujú do obehu a získava ich víťaz súťaže o nový blok.

Aby som to upresnil – odmenou za vyťažený blok sú nové bitcoiny a transakčné poplatky (fees). O poplatkoch si povieme podrobnejšie neskôr.

Halving – znižovanie odmeny

Satoshi Nakamoto navrhol algoritmus tak, aby sa približne každé štyri roky (presne po 210 000 uzamknutých blokoch) odmena za nájdenie bloku znížila na polovicu. Tento proces sa nazýva halving.

Na úplnom začiatku, v roku 2009, bola odmena za vyťaženie bloku 50 BTC. To znamená, že za každý nový blok sa do siete dostalo 50 BTC, ktoré získal ťažiar.

Po 210 000 blokoch sa odmena algoritmicky znížila na polovicu – na 25 BTC. Takto postupne pribúdali bitcoiny do obehu.

Tento mechanizmus bol geniálne premyslený – zabezpečil postupnú distribúciu bitcoinov medzi ľudí a zároveň obmedzil ich celkové množstvo.

Tým, že distribúcia nových bitcoinov postupne klesá, Bitcoin má čoraz nižšiu infláciu.

Bitcoin tým vyriešil problém nielen dnešných peňazí, ale aj všetkých platidiel v histórii – nekontrolovateľnú infláciu. Ako som už spomínal v úvode knihy, všetky formy peňazí v minulosti stroskotali na inflácii a ani dnešné fiat meny nečaká iný osud.

Bitcoin je jediná mena, pri ktorej si môžeme byť istí, že v obehu nikdy nebude viac ako 21 miliónov BTC. Tento počet je pevne zakódovaný v jeho algoritme a nedá sa zmeniť.

Koľko bitcoinov už bolo vyťažených?

V súčasnosti (marec 2025) je odmena za vyťažený blok 3,125 BTC a bude naďalej klesať.

• 2009 – 2012: vyťažených prvých 50 % bitcoinov
• 2012 – 2016: ďalších 25 %
• 2016 – 2020: ďalších 12,5 %
• 2020 – 2024: 6,25 %
• 2024 – súčasnosť: 3,125 %

Doteraz bolo vyťažených približne 19,5 milióna BTC, čo predstavuje asi 92,86 % z celkového množstva 21 miliónov BTC.

Ale nebojte sa – Bitcoinu sa tak skoro neminieme. Vďaka mechanizmu halvingu bude posledný bitcoin (alebo jeho časť) vyťažený až okolo roku 2140.

Keďže distribúcia nových bitcoinov bude čoraz nižšia, podľa môjho názoru to vytvorí obrovský tlak na jeho cenu – pretože dopyt môže rásť, zatiaľ čo nových bitcoinov bude do obehu pribúdať stále menej.

Poplatky za transakcie

„Každé štyri roky klesá odmena pre ťažiarov, čoskoro budú v strate, neoplatí sa im ťažiť a Bitcoin umrie.“

Na prvý pohľad to môže znieť logicky. Odmena za ťažbu sa každé štyri roky znižuje na polovicu, čo znamená, že ťažiari dostávajú stále menej Bitcoinov za každý nový blok.

Pre zjednodušenie vysvetlenia miningu som doteraz zámerne vynechal poplatky za transakcie.

Čo sú to poplatky za transakcie?

Za každú bitcoinovú transakciu platíme malý poplatok (fee), ktorý motivuje ťažiarov, aby našu transakciu zaradili do bloku.

Tieto poplatky nejdú žiadnej centrálnej inštitúcii, ale priamo ťažiarom, ktorí zabezpečujú bitcoinovú sieť.

Poplatky sa vypočítavajú podľa veľkosti transakcie v bajtoch, nie podľa sumy bitcoinov. Inými slovami – je jedno, či posielate bitcoin v hodnote jedného dolára alebo bitcoin v miliardovej hodnote, poplatok môže byť rovnaký.

Výšku poplatkov určuje preťaženosť siete a ľudská netrpezlivosť.

Mempool a výber transakcií

Každý blok má obmedzenú maximálnu veľkosť, čo znamená, že nie všetky transakcie, ktoré vznikli od posledného bloku, sa do nového bloku zmestia.

Ktoré transakcie sa teda dostanú do bloku? Odpoveď je jednoduchá – tie, ktoré obsahujú najvyššie poplatky.

To, že sa transakcia nedostane do bloku okamžite, neznamená, že prepadne. Všetky čakajúce transakcie sa nachádzajú v tzv. mempoole. Odtiaľ si ťažiari vyberajú transakcie, ktoré následne potvrdia.

Mempool je rôzne zaplnený podľa aktuálneho počtu transakcií, no skôr či neskôr sa potvrdia všetky.

Väčšina bitcoinových peňaženiek automaticky nastavuje výšku poplatku podľa vyťaženia siete. Používateľ má však možnosť si poplatok upraviť manuálne podľa toho, ako rýchlo potrebuje, aby bola transakcia potvrdená.

Budú poplatky v budúcnosti stačiť?

V súčasnosti (2025) tvorí hlavnú motiváciu pre ťažiarov odmena za blok. Ako sa však bude blížiť rok 2140, keď sa vyťaží posledný bitcoin, odmena za blok bude prakticky nulová a jediným zdrojom príjmov budú poplatky za transakcie.

Bude to stačiť? Už dnes vidíme prvé náznaky.

V máji 2023 nastala historická udalosť – v bloku 788695 poplatky za transakcie prevýšili samotnú odmenu za blok. Ťažiari v tomto bloku zarobili viac na poplatkoch než na novo vyťažených bitcoinoch.

Keďže bitcoin má obmedzené množstvo, je pravdepodobné, že jeho hodnota bude rásť – a spolu s ňou aj výška poplatkov.

Možno si teraz kladiete otázku: „Čo ak si budem chcieť kúpiť kávu a poplatok bude stáť tisíce dolárov?“

Riešením sú tzv. druhé vrstvy Bitcoinu, ale o nich si povieme neskôr.