21 Otázok o Bitcoine

1. Je Bitcoin legálny?

Bitcoin je vo väčšine krajín vyspelého sveta legálny. Jeho držba, nákup či predaj sú voľne dostupné bežným občanom a firmám. Zákazy kryptomien sa dnes javia ako veľmi ťažko presaditeľné a z pohľadu technológie prakticky nedosiahnuteľné. Ako chcete zakázať niečo, čo nepozná hranice a neexistuje na jednom konkrétnom mieste?

Bitcoin je totiž decentralizovaný a neexistuje spôsob, ako ho „vypnúť“ alebo zablokovať tak, ako napríklad webovú stránku. Pokusy o prísne regulácie sa preto v mnohých prípadoch končia buď neúspechom, alebo vedú k odlivu investícií a inovácií do krajín s prístupnejšou legislatívou.

Veľkým faktorom, ktorý posilňuje legitimitu Bitcoinu, sú aj Bitcoin ETF fondy. Tie umožňujú veľkým finančným hráčom, ako sú BlackRock či Fidelity, nakupovať Bitcoin (nepriamo) prostredníctvom tradičných finančných nástrojov. Keď Wall Street vstupuje do hry, len ťažko môžeme hovoriť o „nelegálnom“ alebo „okrajovom“ aktíve. Tieto fondy navyše podliehajú reguláciám a schvaľuje ich napríklad americká Komisia pre cenné papiere a burzy (SEC).

Bitcoin teda môžete držať legálne, môžete si ho kúpiť na regulovaných burzách, prípadne si ho previesť medzi vlastnými peňaženkami. V jednotlivých krajinách sa však líšia daňové zákony – niekde je potrebné platiť daň zo zisku pri predaji, inde sú zisky z Bitcoinu po určitej dobe oslobodené od dane.

Zatiaľ čo niektoré progresívne štáty (napríklad Nemecko, Portugalsko či Česko) zavádzajú priaznivejšie podmienky a znižujú alebo úplne rušia dane z držby kryptomien, iné krajiny idú hlavou proti múru. Napríklad Čína alebo, bohužiaľ, aj Slovensko sa snažia kryptomeny buď silno obmedziť, alebo ignorovať ich potenciál. Bitcoin prináša zaujímavé investície, ktorým idú rozumné krajiny naproti. Zákaz Bitcoinu iba spôsobí presun ľudí a investícií inam.

2. Prečo je maximálny počet Bitcoinov 21 miliónov?

Zaujímavé je, že v samotnom kóde nie je doslovne napísané: „Bitcoinov bude len 21 miliónov.“ Táto hranica však prirodzene vyplýva z matematického algoritmu a princípu tzv. halvingu, ktorý je pevne zabudovaný do protokolu. Satoshi Nakamoto nastavil na začiatku odmenu za vyťažený blok na 50 BTC. Každé približne 4 roky (presnejšie po 210 000 blokoch) sa táto odmena zníži na polovicu. Tento proces sa opakuje až do momentu, keď budú všetky Bitcoiny vyťažené – čo by malo nastať okolo roku 2140.

V súčasnosti (rok 2026) je odmena za jeden blok už len 3.125 BTC a v čase nasledujúceho halvingu (očakávaný v roku 2028) klesne na 1.5625 BTC. Ak sa pozrieme o ďalších 20 rokov dopredu, teda približne do roku 2045, bude odmena menšia ako 0.1 BTC. Odmeny sa budú ďalej deliť, až sa priblížia nule.

Prečo Satoshi nastavil tento algoritmus práve takto? Úprimne netuším. Podľa môjho názoru sám Satoshi nepredpokladal, aký obrovský úspech Bitcoin dosiahne. Vznikol ako alternatíva k súčasnému finančnému systému po kríze v roku 2008. V čase, keď Bitcoin dosiahol hodnotu 1 dolár, komunita to oslavovala ako obrovský míľnik. Nikto vtedy ani len netušil, že raz bude mať hodnotu desiatok tisíc dolárov. Práve preto sa množstvo Bitcoinov stratilo alebo bolo predané za smiešne sumy – mnohí si vtedy neuvedomovali jeho potenciál.

Je maximálne množstvo 21 miliónov dostatočné? Podľa mňa áno, dôvod je jednoduchý – Bitcoin je extrémne deliteľný. V súčasnosti sa 1 BTC skladá zo 100 miliónov satoshi (sats). To znamená, že aj keby sa cena jedného Bitcoinu vyšplhala na milión dolárov, stále by bolo možné vykonávať transakcie v hodnotách pod 1 cent. A ak by to v budúcnosti nestačilo, protokol je možné technicky upraviť tak, aby sa Bitcoin delil na ešte menšie jednotky. Bitcoin vieme deliť donekonečna, teda je jedno, aká bude jeho finálna suma, 21 miliónov BTC je viac než dosť.

3. Prečo je cena Bitcoinu taká nestála?

Kolísanie ceny Bitcoinu súvisí najmä s dvoma hlavnými faktormi. Prvým je veľkosť trhu. V čase písania tejto knihy je celková trhová kapitalizácia Bitcoinu rádovo v stovkách miliárd dolárov. Pre porovnanie, trhová kapitalizácia spoločnosti Apple alebo fondov ako S&P 500 ETF presahuje niekoľko biliónov dolárov. Len jedna jediná spoločnosť Apple má trhovú kapitalizáciu 3x väčšiu, ako je celá bitcoinová sieť. V prípade S&P 500 je to 40x viac!

To znamená, že aj relatívne malé objemy nákupov alebo predajov môžu na cene Bitcoinu spôsobiť výrazné výkyvy. Trh je jednoducho menší, a preto reaguje citlivejšie na pohyby. Avšak s rastúcou adopciou a príchodom väčších investorov sa táto volatilita (väčšia kolísavosť) postupne znižuje. Zatiaľ čo v minulosti bolo bežné, že cena Bitcoinu spadla o desiatky percent v priebehu dňa, dnes sú podobné výkyvy čoraz zriedkavejšie. Ako bude trh rásť, očakáva sa, že jeho stabilita bude narastať.

Druhým faktorom je nepretržité fungovanie siete a búrz. Tradičné burzy, ako napríklad newyorská NYSE, fungujú iba počas pracovných dní. Bitcoinové burzy však fungujú 24 hodín denne, 7 dní v týždni – bez prestávky, vrátane sviatkov. To znamená, že každá správa môže ovplyvniť cenu okamžite bez čakania, čo dovoľuje ľuďom konať impulzívnejšie. Ak sa napríklad cez víkend objaví dôležitá správa, obchodníci reagujú ihneď. Namiesto toho, aby si „nechali veci uležať v hlave“, mnohí v panike predávajú alebo v eufórii nakupujú.

Volatilita je prirodzenou súčasťou vývoja mladého aktíva. Netreba sa jej báť, podľa môjho názoru dáva väčší priestor obchodníkom na burzách.

4. Používajú Bitcoin aj zločinci?

Áno, používajú. Rovnako ako zločinci používajú hotovosť, kuchynské nože, autá, mobilné telefóny či internet. To však neznamená, že samotné technológie sú zlé. Bitcoin je len neutrálny nástroj a ako každý nástroj, aj on sa dá použiť na dobré aj zlé účely. Je preto nesprávne ho hodnotiť len podľa toho, ako ho využíva zlomok ľudí. Bitcoin umožňuje skutočnú slobodu pre všetkých bez ohľadu na pohlavie, farbu pleti, náboženské presvedčenie či štátnu príslušnosť.

Na rozdiel od hotovosti je Bitcoin transparentný – všetky transakcie sú verejne zaznamenané na blockchaine a je možné ich spätne analyzovať. Preto mnohí odborníci tvrdia, že Bitcoin nie je ideálny pre organizovaný zločin, pretože všetky pohyby peňazí zostávajú navždy viditeľné. Zároveň však Bitcoin dáva ľuďom niečo veľmi dôležité – slobodu a suverenitu nad vlastnými peniazmi. To má obrovský význam najmä v krajinách so silnou cenzúrou alebo autokratickým režimom.

Štát môže zablokovať váš účet v banke, ale k vašim Bitcoinom sa nedostane, ak vlastníte svoje privátne kľúče. Príklad nemusíme hľadať ďaleko. V roku 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu, obe krajiny obmedzili výbery hotovosti. Internet zaplavili fotografie nekonečných radov ľudí pred bankomatmi. V tom chaose zachránil Bitcoin niekoľkým ľuďom životy – tí, ktorí si stihli previesť úspory do Bitcoinu, ich mali okamžite k dispozícii a mohli rýchlo opustiť krajinu so svojím majetkom v digitálnej forme, ktorú im nikto nemohol zobrať.

Bitcoin nie je zbraň, ale nástroj. A podobne ako zbraň môže chrániť alebo ubližovať – všetko závisí od toho, kto a ako ho používa. Jeho potenciál pomáhať ľuďom vo svete neslobody, vojny alebo ekonomickej neistoty je oveľa väčší než riziko jeho zneužitia.