21 Otázok o Bitcoine V

17. Čo je to stablecoin?

Stablecoin je typ kryptomeny, ktorej cieľom je udržiavať stabilnú hodnotu, najčastejšie naviazanú na nejaké tradičné aktívum, ako je americký dolár, euro alebo dokonca zlato. Zatiaľ čo cena Bitcoinu či iných kryptomien sa neustále mení, stablecoiny sú navrhnuté tak, aby si držali stálu hodnotu, napríklad 1 stablecoin = 1 dolár.

Aby si túto stabilitu zachovali, využívajú rôzne mechanizmy, podľa ktorých ich môžeme rozdeliť do troch hlavných kategórií:

• Stablecoiny kryté reálnymi rezervami – Ako aj názov napovedá, tieto „mince“ sú kryté reálnymi rezervami v tradičných fiat menách. Príkladom takýchto stablecoinov je Tether (USDT) a USD Coin (USDC). Ak chce niekto získať 1 USDT, pošle 1 dolár spoločnosti Tether, ktorá stablecoin spravuje. Táto spoločnosť následne vytvorí nový USDT a pošle ho používateľovi. Tieto skutočné doláre sú držané ako rezervy. Ak chce používateľ stablecoiny zameniť späť za doláre, firma daný stablecoin zničí (tzv. burn) a pošle späť pôvodnú fiat menu. Cieľom je, aby bol každý stablecoin 100 % krytý hotovosťou alebo jej ekvivalentom (napr. štátnymi dlhopismi).

Nevýhodou tohto prístupu je, že sa spoliehame na spoločnosť Tether, že naozaj drží dané množstvo fyzických dolárov a nevytvára fiktívne ďalšie stablecoiny s cieľom zarobiť. Z čoho spoločnosť Tether žije? Oplatí sa jej vydávať stablecoiny? Za doláre napríklad nakupuje štátne dlhopisy, ktoré síce poskytujú nízky, no zato bezpečný úrok. Spoločnosť Tether dosiahla čistý zisk 5,2 miliardy dolárov za prvý polrok 2024 z držby amerických štátnych dlhopisov.

• Krypto-kryté stablecoiny – Namiesto fiat peňazí sú tieto stablecoiny kryté inými kryptomenami (napr. Etherom) a fungujú cez smart kontrakty. Príkladom je DAI. V skratke to funguje tak, že používateľ uzamkne napríklad 150 dolárov v kryptomenách (napr. ETH) do smart kontraktu, ktorý mu vydá 100 DAI (teda stablecoin krytý kryptomenou). V tomto prípade je vždy takzvané nadkrytie, pre prípad veľkej volatility kryptomien. Ak hodnota krytia klesne pod určitú hranicu (napr. cena ETH klesne), systém používateľa prinúti doplniť kolaterál (doplniť ETH, aby hodnota neklesla pod 1 dolár), alebo sa jeho zábezpeka predá, aby sa udržala stabilita celého systému. V tomto prípade nedôverujeme tretej strane ako v prvom príklade, musíme však dôverovať bezpečnosti smart kontraktu. V minulosti sa už niekoľkokrát stalo, že sa hackerom podarilo nájsť bezpečnostnú dieru a ukradli nazbierané tokeny.
• Algoritmické stablecoiny – Musím spomenúť aj algoritmické stablecoiny. Sú to stablecoiny, ktoré v skutočnosti nie sú kryté ničím fyzickým. Plne sa spoliehajú na algoritmus, ktorý ich vydáva a likviduje podľa dopytu a ponuky. Ak dopyt po stablecoine stúpa (cena je napr. 1,01 USD), systém vytvorí nové coiny a zníži cenu. Ak klesá (napr. na 0,98 USD), systém zníži počet coinov v obehu, aby sa cena zvýšila späť na 1 USD. Funguje to? Teoreticky áno, prakticky podľa mňa nie. Krásnym príkladom je pád stablecoinu TerraUSD (UST) v roku 2022, ktorý spôsobil stratu v miliardách dolárov.

Stablecoiny slúžia na uchovávanie dolárovej hodnoty voči volatilným kryptomenám. Ich cena je nemenná, no zároveň ponúkajú výhody kryptosveta, ako napríklad rýchlosť transakcií. Práve preto sa čoraz častejšie používajú na medzinárodné prevody peňazí. Takisto slúžia ako platidlo. Veľa obchodov sa obáva volatilných kryptomien a preto si volí práve túto cestu. Veľký význam majú aj v oblasti decentralizovaného financovania (DeFi). Tam sa využívajú na požičiavanie, staking alebo tzv. výnosové farmenie (yield farming). Umožňujú teda ostať v kryptosvete aj pre ľudí, ktorí sa obávajú vyššej volatility.

No hlavnú úlohu podľa mňa majú pre ľudí z krajín trpiacich vysokou infláciou a prísnymi reguláciami. V mnohých krajinách s vysokou infláciou, ako je Argentína, Venezuela alebo Turecko, ľudia často neutečú priamo do Bitcoinu, ale najprv do stablecoinov. Dôvod je jednoduchý – cena týchto coinov je omnoho stabilnejšia než ich vlastná mena. V Argentíne bola v roku 2023 medziročná inflácia vyše 140 %, čo znamená, že miestna mena strácala hodnotu každým mesiacom. V takejto situácii sa ľudia snažia rýchlo vymeniť výplatu za doláre, ale kvôli prísnym reguláciám ich nemôžu kúpiť v bankách. A tak používajú stablecoiny ako digitálne doláre. Niektorí ich držia len pár dní, kým nenakúpia potraviny alebo nezaplatia nájom. Iní si ich schovávajú ako formu núdzovej rezervy. Stablecoiny sa v týchto krajinách stali digitálnym dolárom pre bežného človeka, najmä pre tých, ktorí nemajú prístup k tradičnému bankovníctvu alebo dolárovému účtu.

18. Čo je to „Bitcoin maximalizmus“?

Táto kniha je od začiatku zameraná na Bitcoin nie náhodou. Áno, existujú tisíce a tisíce iných kryptomien, známych ako altcoiny, ktoré od svojho vzniku sľubujú, že Bitcoin prekonajú. Tvrdia, že sú rýchlejšie, škálovateľnejšie, ekologickejšie, flexibilnejšie a často vraj „vyriešia problémy“, ktoré Bitcoin v skutočnosti ani nemá. Tieto tvrdenia sa na prvý pohľad môžu zdať presvedčivé, najmä pre nových používateľov, ktorí do kryptomien vstupujú s očakávaním rýchleho zisku.

Pre mnohých je lákavá najmä cena – keď vidíte, že Bitcoin sa obchoduje za desiatky tisíc dolárov a nejaký altcoin stojí iba pár centov, podvedome si poviete: „Ak by táto minca narástla čo i len na 10 % hodnoty Bitcoinu, bol by som milionár.“ Tento spôsob uvažovania je úplne prirodzený. Ľudia si často myslia, že do Bitcoinu vstúpili neskoro – že im „ušiel vlak“. Povedali si to už ľudia pri cene Bitcoinu za 1 dolár, 100 dolárov, 1 000, 10 000 aj dnes. A tak začnú hľadať „ďalší Bitcoin“, ktorý by mohol zopakovať jeho rast.

Je to cesta, ktorou si prejde väčšina ľudí. Nepoznám nikoho, kto by si kúpil len Bitcoin a nikdy neskúsil žiadny altcoin „pre istotu“. Často je to kombinácia zvedavosti, nádeje a strachu, že niečo premeškajú. Nakúpia altcoiny, sledujú ich s napätím, a potom prídu trpké sklamania. Altcoiny často stratia na hodnote desiatky či stovky percent, alebo sa ukáže, že išlo o podvod, prípadne projekt bez reálneho využitia. V lepšom prípade jednoducho nesplnia to, čo sľubovali. Touto prirodzenou cestou si muselo prejsť mnoho ľudí. Bitcoin maximalizmus je prirodzené vyústenie tejto cesty.

Bitcoin maximalizmus je filozofický postoj, podľa ktorého má iba Bitcoin zmysel ako skutočná, decentralizovaná, nezastaviteľná digitálna mena a všetky ostatné kryptomeny sú zbytočné, riskantné alebo dokonca nebezpečné. Pre mnohých je to niečo ako prebudenie – hlavne keď si porovnajú, ako by vyzeralo ich portfólio, keby namiesto dvadsiatich altcoinov radšej držali len Bitcoin. Uvedomia si, že za tým „leskom noviniek“ často nič nie je. Žiadna iná kryptomena nemá vlastnosti, ktoré robia Bitcoin výnimočným: absolútnu decentralizáciu, pevne stanovené množstvo, nezmeniteľný protokol, najvyššiu bezpečnosť a najväčšiu dôveru v sieti.

Bitcoin maximalista nie je niekto, kto nepozná altcoiny, práve naopak. Je to spravidla niekto, kto si ich už „vyskúšal“ a zistil, že Bitcoin je jediné aktívum, ktoré má dlhodobý zmysel. Často ide o ľudí, ktorí sa popálili, prerátali, ale poučili. Bitcoin totiž neponúka len zhodnotenie v dolároch či eurách. Ponúka slobodu. Ponúka možnosť žiť vo svete, kde si sami spravujete svoje financie bez potreby dôverovať bankám, vládnym inštitúciám či neznámym vývojovým tímom so zámermi, ktoré sa môžu kedykoľvek zmeniť. Bitcoin maximalisti často citujú známe pravidlo: „Don’t trust, verify.“ Never – overuj. Nenechávaj svoje peniaze v systéme, kde niekto sľubuje, že sa o ne postará. Zober zodpovednosť do vlastných rúk. Takíto ľudia začali chápať, že Bitcoin nie je len investícia, je to technológia, ideológia a nástroj slobody. Mnoho ľudí prešlo touto cestou (vrátane mňa) a prestali veriť akýmkoľvek zázrakom na počkanie. A práve z tohto pochopenia sa rodí Bitcoin maximalizmus.

19. Je Bitcoin vhodný aj na bežné denné platby?

Na túto otázku je naozaj ťažké odpovedať všeobecne. Závisí to od konkrétnych preferencií ľudí, ich životnej situácie a rôznych vonkajších faktorov. Na prvý pohľad sa môže zdať, že Bitcoin nie je úplne ideálny na každodenné nákupy. Každá transakcia totiž nesie so sebou fee, teda poplatok pre ťažiarov za jej spracovanie. Tento poplatok sa mení v závislosti od zaťaženia siete a v minulosti mohol byť aj niekoľko dolárov, čo bežné platby výrazne predražovalo. Dnes však túto nevýhodu rieši tzv. druhá vrstva Bitcoinu – Lightning Network. Vďaka nej sa dajú vykonávať okamžité transakcie s poplatkami nižšími ako jeden cent a s takmer okamžitým potvrdením. Práve táto technológia otvára dvere na každodenné platby za kávu, obed, parkovanie či benzín.

Ďalším faktorom, ktorý môže ľudí odradiť od každodenného používania Bitcoinu, je jeho obmedzené množstvo 21 miliónov mincí. Ak vezmeme do úvahy jeho potenciálny dlhodobý rast hodnoty, mnohí ho vnímajú ako digitálne zlato. Každé minuté satoshi môže byť v budúcnosti násobne cennejšie. Z tohto dôvodu veľká časť používateľov volí stratégiu „HODL“ – držať svoje bitcoiny a používať ich len vo výnimočných situáciách.

Problém môže predstavovať aj daňová legislatíva. V mnohých krajinách je každá platba bitcoinom považovaná za predaj aktíva, čím vzniká tzv. daňová udalosť. V praxi to znamená, že aj keby ste si kúpili kávu za Bitcoin, musíte riešiť daň z kapitálového výnosu, ak medzičasom jeho cena stúpla. Je to nelogické a neefektívne – no žiaľ, takto vyzerá realita vo väčšine štátov. Tento problém ale nie je technický, je legislatívny a môže sa časom vyriešiť.

Na druhej strane však existujú významné výhody každodenného používania Bitcoinu. Pravidelné transakcie pomáhajú budovať infraštruktúru. Čím viac ľudí Bitcoin používa, tým väčší je dopyt po platbách a čím väčší dopyt, tým väčšia motivácia obchodníkov zaviesť ho ako platobnú možnosť. Zvyšuje sa tým akceptovateľnosť Bitcoinu v praxi a rozširuje sa reťazec miest, kde je ho možné použiť. V niektorých mestách či komunitách sa už vytvárajú celé bitcoinové ekosystémy, kde sa dá platiť všetko – od potravín, cez kávu až po nájom.

Jedným z najznámejších príkladov je pobrežné mestečko El Zonte v El Salvadore. Vďaka filantropickému projektu Bitcoin Beach tu vznikol plne funkčný lokálny ekosystém, kde obyvatelia platia Bitcoinom za kávu, jedlo, školné, zubára či benzín. Všetci obyvatelia majú Lightning peňaženky v mobile a podnikatelia prijímajú Bitcoin ako bežnú menu. Projekt funguje už niekoľko rokov a stal sa inšpiráciou pre zavedenie Bitcoinu ako zákonného platidla v celom El Salvadore.

Ďalším príkladom je Mesto Lugano vo Švajčiarsku, ktoré v spolupráci s Tetherom (vydavateľ USDT) spustilo iniciatívu Plan ₿, v rámci ktorej je možné platiť Bitcoinom a USDT za stovky služieb. Obyvatelia môžu platiť daň z nehnuteľností, mestské poplatky či parkovanie pomocou kryptomien. Cieľom je postupné prepojenie kryptomenovej ekonomiky s tou tradičnou. V krajinách ako Nigéria, Venezuela alebo Zimbabwe sa Bitcoin používa ako praktický nástroj pre denný život. Tieto krajiny trpia hyperinfláciou a znehodnotením lokálnych mien. Bitcoin a stablecoiny im umožňujú uchovávať hodnotu a vykonávať cezhraničné transakcie bez potreby bánk.

Realisticky však treba priznať, že ekonomicky dáva často väčší zmysel minúť menej hodnotné aktíva, teda fiat menu, ktorá sa znehodnocuje infláciou. Bitcoin si preto mnoho ľudí necháva ako dlhodobú rezervu, podobne ako zlato v trezore. Mnohí Bitcoinoví nadšenci si stanovia vlastné „psychologické hranice“, pri ktorých sú ochotní minúť časť svojich satoshi – napríklad na kúpu vysnívaného auta, domu alebo cestovania. Bežné denné platby za potraviny či kávu však väčšina stále pokrýva fiat peniazmi. Každý si musí nájsť svoju vlastnú odpoveď. Mnoho ľudí verí v myšlienku Bitcoinu, snažia sa ho zarobiť a utratiť pri každej príležitosti. Na druhej strane sú tu ľudia, ktorí extrémne šetria a snažia sa počas života nasporiť čo možno najviac satoshi. (Ak vlastníte auto a nábytok – shortujete, teda staviate na pokles Bitcoinu.)

20. Nahradí niekedy Bitcoin euro alebo dolár?

Často sa stretávame s víziou, že v budúcnosti budeme platiť len Bitcoinom. Niektorí fanúšikovia Bitcoinu to prezentujú takmer ako nevyhnutný osud. Bitcoin nahradí súčasné fiat meny a stane sa jediným uznávaným platidlom na svete. Táto predstava znie lákavo. Bitcoin nie je kontrolovaný štátom, ponúka nám slobodu a spĺňa všetky základné vlastnosti dobrých peňazí. Navyše, existujú seriózne ekonomické modely, ktoré tvrdia, že ak by sa Bitcoin stal globálnou rezervnou menou, jeho cena by mohla vystúpiť do desiatok miliónov dolárov za jeden BTC.

Napriek týmto argumentom som skôr skeptikom. Áno, Bitcoin považujem za kvalitnejšie peniaze než euro či dolár a to je možno práve ten problém. Skúsme si to ilustrovať na jednoduchom príklade. Predstavte si, že ste na dovolenke v Thajsku a máte na výber zaplatiť za obed buď thajským bahtom, alebo americkým dolárom. Ak máte v peňaženke obe tieto meny, čím zaplatíte? Väčšina ľudí zaplatí bahtom a doláre si ponechá – sú pre nich univerzálnejšie a stabilnejšie. Podobne sa správajú aj ľudia v krajinách s vysokou infláciou – zbavujú sa miestnej meny a snažia sa držať si doláre alebo stablecoiny.

Pri utrácaní vždy používame to, čo má podľa nás nižšiu hodnotu – a to hodnotnejšie si šetríme. Podľa Greshamovho zákona (pomenovaný po anglickom finančníkovi Sir Thomasovi Greshamovi, ktorý v 16. storočí upozornil na tento jav) zlé peniaze vytláčajú tie dobré z obehu. To znamená, že ak v ekonomike cirkulujú dve formy meny s rovnakou nominálnou hodnotou, ale rozdielnou vnútornou hodnotou, ľudia majú tendenciu hromadiť "dobré" (hodnotnejšie) peniaze a míňať "zlé" (menej hodnotné) peniaze. Predstavte si, že si chcete kúpiť auto v hodnote 100 000 eur. Zaplatíte eurami, ktorých hodnota neustále klesá, alebo bitcoinom, kde je predpoklad že jeho cena porastie a pripravíte sa tak o potenciálny ďalší zisk?

To však vôbec neznamená, že je Bitcoin neužitočný. Práve naopak. Bitcoin je paralelný finančný nástroj, ktorý ponúka niečo, čo dnešný finančný systém nedokáže: absolútnu kontrolu nad vlastnými peniazmi, predvídateľnosť a odolnosť voči znehodnocovaniu. Je skvelým uchovávateľom hodnoty, je ľahko použiteľný aj v kritických situáciách (napríklad v prípade vojny), je veľmi ľahko deliteľný a neuveriteľne rýchly (cez jeho vrstvu Lightning Network vieme poslať satoshi naprieč celým svetom za niekoľko sekúnd). Nemyslím si, že Bitcoin úplne nahradí euro alebo dolár. Skôr verím tomu, že jeho úloha bude čoraz významnejšia ako rezerva, ako spôsob uchovávania hodnoty, ako poistka proti systému a zároveň ako nástroj, ktorým môžeme v prípade potreby fungovať úplne mimo klasickej finančnej infraštruktúry.

V budúcnosti si viem predstaviť svet, kde budeme mať viac možností. Na bežné nákupy budeme používať fiat menu alebo stablecoiny, ale naše úspory, naše rezervy a náš plán B budú uložené v Bitcoine. A to je podľa mňa budúcnosť, ktorú vnímam ako zdravú diverzifikáciu. Bitcoin nebude „všetko alebo nič“, ale bude nevyhnutnou súčasťou nášho ekonomického systému, rovnako ako dnes zlato, nehnuteľnosti alebo akcie.

21. Čo sa stane s Bitcoinom, keď zomriem a nikto nevie môj seed?

V súčasnosti sa odhaduje, že približne 3 milióny bitcoinov sú trvalo stratené. Ide o približne 15 % z celkového počtu, ktorý bude kedy existovať. Samozrejme sú to len približné odhady. Čo však znamená trvalo stratené? Ak raz stratíte prístup k svojmu seedu, neexistuje možnosť ako sa k svojim bitcoinom dostanete. Tak vyvstáva otázka, ktorú si mnohí kladú až príliš neskoro: Čo sa stane s mojím Bitcoinom, ak sa mi niečo stane a nikto nevie môj seed?

Na rozdiel od bežného bankového účtu, ku ktorému môžu mať prístup vaši dediči po preukázaní úmrtia a predložení dokumentov, pri Bitcoine neexistuje centrála, ktorá by vedela obnoviť vaše heslo, resetovať účet alebo vám poslať nové prístupové údaje. Ak raz stratíte svoj seed nikto, ani samotný výrobca peňaženky, ani Bitcoinová sieť, vám ho nedokáže obnoviť. Bitcoiny budú síce technicky naďalej existovať v sieti, no budú trvalo uzamknuté – nikto ich už nikdy nebude môcť minúť. Jednoducho zmiznú z ekonomického obehu.

Ako ochrániť bitcoin pred stratou?

Rovnako, ako si dávate záležať na ochrane domu, bytu či iných aktív, myslite aj na svoj digitálny majetok. Jednoducho by ste mali myslieť na zadné vrátka. Aj keď je to pre mnohých citlivá téma, mali by ste mať aspoň jednu dôveryhodnú osobu, ktorá vie o vašich bitcoinových úsporách. Nemusíte jej nutne povedať váš seed, môžete jej len naznačiť, kde sa nachádza alebo ako sa k nemu dostať, ak sa niečo stane.

Ďalšou možnosťou je tzv. Shamir backup. Túto technológiu podporuje napríklad hardvérová peňaženka Trezor model T (alebo Trezor Safe 5). Vďaka tejto metóde si viete svoj seed rozdeliť na viac častí (napr. 5 častí, z ktorých na obnovenie peňaženky potrebujete len 3). Môžete tak rozložiť dôveru – jednu časť dať manželke, druhú deťom a tretiu napríklad uložiť u notára a zvyšné dve mať uložené doma a u známeho. Výhodou je, že nik nemá samostatný prístup. Takto zabezpečíte, že ani jedna osoba nemá plný prístup, no zároveň je možné peňaženku v prípade potreby obnoviť.

Pozor, neprekomplikujte to! V krízovej situácii môže byť veľmi náročné koordinovať všetky potrebné časti, preto musí byť váš plán jasný a praktický. Niektorí ľudia si nechávajú seed v zalepenej obálke u právnika alebo notára, spolu s inštrukciami. V prípade smrti ho môžu príbuzní získať na základe vopred pripraveného dokumentu (napr. závetu). Bitcoin sa dnes čoraz viac stáva súčasťou osobného bohatstva – podobne ako nehnuteľnosti, akcie či drahé kovy. Rovnako ako by ste sa mali starať o dedičské záležitosti v iných oblastiach, myslite aj na svoje digitálne aktíva. Ak ste už niečo nasporili v bitcoine, zabezpečte, aby to po vás nezmizlo spolu so zabudnutým kúskom papiera.