21 Otázok o Bitcoine IV

13. Môže byť transakcia zamietnutá alebo zrušená?

Jednou z najdôležitejších vlastností Bitcoinu je jeho skutočné vlastníctvo. Keď ho vlastníte, vlastníte svoje peniaze. Nie sú uložené u niekoho v banke, Váš účet nie je možné zmraziť alebo vám obmedziť prístup. Keď niekomu pošlete bitcoin, je to ako by ste mu osobne odovzdali hotovosť – nikto sa do toho nemôže zapojiť, nič nemôže byť zamietnuté, a nikto vám do toho nemá právo hovoriť. Je to sloboda v čistej forme.

Samozrejme, táto sloboda znamená aj väčšiu zodpovednosť, čo je však cena, ktorú mnohí ľudia radi zaplatia výmenou za kontrolu nad vlastnými financiami. V bitcoinovej sieti neexistuje žiadna centrálna autorita, ktorá by vám mohla diktovať podmienky. Ak teda správne pochopíte princípy fungovania siete, budete opatrní a osvojíte si niekoľko jednoduchých návykov, výhody tohto systému ďaleko prevýšia potenciálne riziká. Transakcie sú rýchle, lacné, nezávislé, bezpečné – a predovšetkým, pod úplnou kontrolou vás ako používateľa.

V tradičnom bankovom systéme môžete kontaktovať zákaznícku podporu, požiadať o zrušenie platby, spätnú operáciu, alebo v prípade podozrenia účet dočasne zablokovať. V prípade Bitcoinu takáto možnosť neexistuje. Bitcoin je decentralizovaný – nemá centrálu, call centrum, ani žiadnu „hlavnú kanceláriu“, kam by ste mohli zavolať.

Akonáhle odošlete transakciu a táto transakcia je potvrdená (zaradená do bloku), je navždy nezvratná. Funguje to podľa jednoduchého pravidla: čo je raz odoslané, to je navždy odoslané. Transakcie v Bitcoinovej sieti nie je možné „zamietnuť“ ani „stornovať“, ako je to bežné pri platbe kartou alebo cez banku.

Existuje výnimka?

Áno, ale len do určitého momentu. Ako už vieme pri odosielaní transakcie sa najskôr dostane do tzv. mempoolu, kde čaká na potvrdenie ťažiarmi. Ak ste zvolili veľmi nízky poplatok za transakciu, ťažiari môžu vašu transakciu dočasne ignorovať. V tomto štádiu ešte nie je transakcia súčasťou blockchainu, a teda ju možno "nahradiť" novou – s vyšším poplatkom. Tento mechanizmus sa nazýva Replace-by-Fee (RBF) a je podporovaný väčšinou moderných peňaženiek. Pomocou RBF sa dá vytvoriť nová verzia transakcie, ktorá tú pôvodnú nahradí – ale iba do momentu, kým sa nejaká z nich neobjaví v bloku.

Hneď ako je transakcia potvrdená (teda zahrnutá v bloku), už ju nemožno zmeniť, zrušiť, ani vrátiť späť. Nie je možné vykonať spätnú operáciu ani v prípade omylu — napríklad ak pošlete bitcoiny na nesprávnu adresu.

Prečo je dobré počkať na potvrdenia?

V praxi sa odporúča vždy počkať na aspoň jedno potvrdenie, najmä pri vyšších sumách. S každým ďalším potvrdením (blokom) sa pravdepodobnosť zmeny znižuje exponenciálne. Pri väčších transakciách, ako je kúpa auta, bytu či pri výmene väčšieho objemu bitcoinu, sa považuje za bezpečné počkať na 6 potvrdení.

Prečo práve šesť? Pretože zvrátiť reťazec transakcií s 6 blokmi by si vyžadovalo obrovský výpočtový výkon, v podstate väčší ako má zvyšok siete. A takýto útok by bol extrémne nákladný a nepravdepodobný. Predstavte si, že niekomu predávate auto a on vám pošle bitcoiny. Transakcia sa objaví vo vašej peňaženke, ale ešte nie je potvrdená. Technicky ju mohol odoslať s veľmi nízkym poplatkom a zároveň vytvoriť RBF transakciu, ktorá ide inam – a vy o tom neviete. Kým transakcia nie je potvrdená, nie je isté, že vám peniaze naozaj „pristanú“. Preto je v takýchto prípadoch rozumné počkať na 1–6 potvrdení, podľa hodnoty a miery rizika.

14. Prečo nie je dobrý nápad držať veľa bitcoinov na burze?

V praktickej časti tejto knihy spomínam možnosť nákupu bitcoinov cez burzy. Je to pravdepodobne najpoužívanejší a najjednoduchší spôsob, ako si zadovážiť prvé satoshi. Zároveň však upozorňujem, že to nepovažujem za ideálne riešenie pre dlhodobé držanie Vašich bitcoinov.

Bitcoinové burzy sú navonok veľmi pohodlné. Mnohé z nich pripomínajú bežné internetové bankovníctvo – ponúkajú prehľadné rozhranie, nonstop zákaznícku podporu, umožňujú nákup rôznych kryptomien na pár kliknutí a často poskytujú doplnkové služby ako staking či obchodovanie s pákou. Pre úplného začiatočníka môžu pôsobiť ako najlepšia možná voľba. Burzy zároveň ponúkajú pohodlie – nemusíte si kupovať hardvérovú peňaženku, pamätať si seed frázu ani riešiť zložité bezpečnostné nastavenia.

Toto pohodlie však prichádza za vysokú cenu – strácate kontrolu nad svojimi prostriedkami. Ak nechávate bitcoiny na burze, v skutočnosti nie ste ich skutočným vlastníkom. Vlastníkom je burza, ktorá ich drží vo svojich peňaženkách. Vy len vidíte číslo na obrazovke, ktoré predstavuje váš nárok na bitcoiny – ale len dovtedy, kým burza funguje bez problémov. V prípade technického výpadku, právnych komplikácií, hackerského útoku sa z vašich bitcoinov môže veľmi rýchlo stať len "sľub". Burza môže zmraziť váš účet, obmedziť výbery, alebo jednoducho prestať existovať.

V časti História Bitcoinu som spomínal krach burzy Mt. Gox, avšak nebol jediný. V novembri 2022 skrachovala tretia najväčšia kryptomenová burza na svete FTX. Milióny používateľov zostali z večera do rána bez prístupu k svojim bitcoinom a iným kryptomenám. Vyšetrovania odhalili, že vedenie spoločnosti nezodpovedne narábalo s klientskymi prostriedkami. Dodnes nie sú veritelia plne odškodnení, a ak sa toho vôbec dočkajú, s najväčšou pravdepodobnosťou to bude v dolárovej hodnote, nie v samotných bitcoinoch – teda nie v hodnote, ktorú dnes mohli mať.

Bitcoin vznikol ako nástroj na osobnú finančnú suverenitu. Jednou z jeho najväčších výhod je, že si ho môžete držať sami, bez sprostredkovateľa, bez banky, bez burzy. Ak ho však necháte na burze, túto výhodu úplne strácate – a vrátili ste sa späť do starého finančného systému, kde niekto iný rozhoduje o vašom prístupe k vlastným peniazom. Burza je jednoduchá na rýchly nákup, ale nepatrí medzi bezpečné miesto na uchovávanie hodnoty.

Mnoho ľudí využíva najmä jednoduchosť burzových platforiem na nákup kryptomien, no následne si svoje bitcoiny preposielajú na hardvérové peňaženky. Tým sa zbavujú potenciálneho problému straty svojich mincí v prípade, že by burza skrachovala. Avšak aj samotný nákup so sebou prináša riziko. Drvivá väčšina búrz má implementované KYC (know your customer), ktoré som už v knihe spomínal. Hoci ste držiteľom svojich bitcoinov a máte ich na vlastnej peňaženke, strácate svoje súkromie. Burzy v prípade štátneho nariadenia veľmi rady odovzdajú všetky svoje informácie o klientoch, no nemusí to byť len štát. Existuje množstvo prípadov, kedy boli burzy napadnuté a boli im ukradnuté údaje o používateľoch. Dodnes si žiadny zákazník takto napadnutej burzy nemôže byť istý, kde všade boli jeho citlivé údaje použité – alebo ešte len budú použité.

15. Aký je rozdiel medzi hot wallet a cold wallet?

Existuje viacero spôsobov, ako rozdeliť bitcoinové peňaženky, no najzákladnejšie rozdelenie je na tzv. hot wallet (horúca peňaženka) a cold wallet (studená peňaženka).

Hot wallet je peňaženka s prístupom na internet, čo znamená, že je neustále online a pripravená na okamžité použitie. Väčšinou ide o rôzne mobilné aplikácie, desktopové programy alebo rozšírenia do internetových prehliadačov. Ich najväčšou výhodou je pohodlný a rýchly prístup k vašim prostriedkom, vďaka čomu sú ideálne na každodenné transakcie a bežné používanie.

Cold wallet je na druhej strane peňaženka, ktorá nie je pripojená k internetu. Všetky transakcie sa v nej pripravujú offline a do online siete sa dostanú až po ich podpise. Cold wallet je preto považovaná za omnoho bezpečnejší spôsob uchovávania kryptomien. Zvyčajne ide o špecializované hardvérové zariadenia, ako sú napríklad Trezor alebo Ledger. Sú vhodné najmä na dlhodobé uchovávanie väčších súm bitcoinov, ktoré si nechcete vystavovať riziku online útoku.

Kým hot wallet môžeme prirovnať k bežnej peňaženke, ktorú nosíte vo vrecku a používate na každodenné nákupy, cold wallet plní funkciu digitálneho trezoru – slúži na dlhodobé a bezpečné uloženie hodnoty, ku ktorej nepotrebujete každodenný prístup.

16. Je Bitcoin hacknuteľný?

V predchádzajúcich dvoch otázkach sme sa venovali tomu, prečo je dôležité uchovávať svoj seed v hardvérovej peňaženke a prečo by sme nemali nechávať bitcoiny na burze. Logicky tak vyvstáva otázka, Je vôbec možné Bitcoin hacknúť? Môžem o svoje úspory prísť aj vtedy, keď dodržiavam všetky zásady bezpečnosti?

Aj keď sa v minulosti stali prípady, keď používatelia prišli o svoje kryptomeny v dôsledku útokov na burzy alebo softvérové peňaženky, nikdy sa nejednalo o prelomenie samotnej Bitcoinovej siete. Vo väčšine prípadov išlo o zlyhanie na strane používateľa – buď útočník získal seed frázu, alebo sa do systému dostal vírus, ktorý zmenil adresu príjemcu. Bitcoinová sieť ako taká zatiaľ nikdy hacknutá nebola. Naopak, jej odolnosť rastie každým dňom spolu s rastúcou výpočtovou náročnosťou a rastúcim hashrate-om, teda celkovým výkonom siete.

Aké sú teda potenciálne hrozby do budúcnosti?

Jedna z najčastejšie opakovaných obáv sa týka nástupu kvantových počítačov. Tie by teoreticky mohli ohroziť základy asymetrickej kryptografie, na ktorej Bitcoin stojí, konkrétne schopnosť vytvoriť privátny kľúč zo zverejneného verejného kľúča. Ale ako realistická je táto hrozba? O kvantových počítačoch počúvame už niekoľko rokov, no technológia zatiaľ nie je ani zďaleka pripravená na praktické použitie v takomto rozsahu. Navyše, keby sa v budúcnosti objavil kvantový počítač schopný takéhoto výkonu, nebol by ohrozený len Bitcoin, ale aj všetky banky, vládne inštitúcie, armádne systémy a celá digitálna infraštruktúra. Aj v takom prípade však Bitcoin komunita pravdepodobne zareaguje – napríklad hard fork-om siete, v ktorom sa kryptografia prispôsobí novej hrozbe.

Treba však povedať, že takéto nebezpečenstvo momentálne nehrozí, Bitcoin sa vyvíja veľmi dynamicky, komunita vývojárov po celom svete neustále pracuje na jeho bezpečnosti a inováciách. A pokrok v tejto oblasti zatiaľ napreduje omnoho rýchlejšie než vývoj kvantových technológií. V budúcnosti vieme zmeniť podpisový algoritmus na kvantovo odolný.

Druhým potenciálny rizikom je, že sa v Bitcoin kóde objaví kritická chyba (bug). Hoci doposiaľ sa nič také neobjavilo (s výnimkou incidentu z roku 2010, kedy sa vytvorilo 184 miliárd bitcoinov a chyba bola rýchlo opravená), riziko nového bugu pri aktualizáciách tu stále je. Tu však prichádza na rad jeden z najsilnejších argumentov v prospech Bitcoinu (za čo ho mimochodom mnohí kritizujú), jeho mimoriadne konzervatívny vývojový model. Každá zmena v protokole sa najskôr dlhodobo testuje, posudzuje a analyzuje. Komunita vývojárov musí dosiahnuť konsenzus, čo niekedy trvá mesiace až roky. Dôvod je jednoduchý, ak by sa do aktualizácie dostala chyba, mohla by narušiť celý systém. Bitcoin je zároveň open-source teda jeho kód je verejný a môže ho analyzovať ktokoľvek na svete. Každá navrhovaná zmena prechádza rozsiahlymi bezpečnostnými auditmi a stres testami, čím sa minimalizuje možnosť, že sa do siete dostane nebezpečný prvok.