21 Otázok o Bitcoine II

5. Čo sú to altcoiny a „shitcoiny“?

Aj keď som sa téme iných kryptomien v tejto knihe zámerne vyhýbal, bolo by nefér aspoň okrajovo nespomenúť ostatné alternatívne coiny – teda tzv. altcoiny (alebo ako ich s obľubou nazývajú Bitcoin fanúšikovia – shitcoiny). Čo presne sú altcoiny? Sú to všetky kryptomeny okrem Bitcoinu.

Ak by som túto knihu písal pred desiatimi rokmi, zoznam najznámejších altcoinov by vyzeral úplne inak ako dnes. A ak sa k tejto knihe dostanete o ďalších desať rokov, mnohé dnešné „top“ altcoiny vám už pravdepodobne nebudú nič hovoriť. Dôvod je jednoduchý – väčšina z nich časom stratí hodnotu, zanikne alebo upadne do zabudnutia.

Môj historicky prvý nákup kryptomien bol v roku 2017 – a paradoxne, nevybral som si Bitcoin. Ten sa v tom čase blížil k hranici 20 000 dolárov a mal som pocit, že mi „ušiel vlak“. Ako mnohí nováčikovia, hľadal som alternatívu, ktorá bude „lacnejšia“ a ponúkne väčší rastový potenciál. Kúpil som si teda 1 Litecoin, neskôr XRP a celý rad ďalších kryptomien. Pamätám si, ako som vlastnil tisíce týchto neznámych mincí a počítal, aký budem milionár, ak sa čo i len jedna z nich dostane na 10 dolárov. Nič z toho sa nestalo. Väčšina týchto projektov buď úplne skončila, alebo sú dnes v horšej pozícii ako pred ôsmimi rokmi.

Veľa ľudí priťahuje práve ich nízka cena (nebol som výnimkou), porovnávajú ich s Bitcoinom a predstavujú si, že „keď Bitcoin kedysi stál dolár, tento coin sa tam určite tiež dostane“. Problém však je, že porovnávame dve neporovnateľné veci. Bitcoin má pevne stanovené množstvo mincí. Mnohé altcoiny žiadne obmedzenie nemajú a môžu ich „tlačiť“ do obehu neobmedzene, čo výrazne znižuje ich hodnotu ako uchovávateľa hodnoty.

Kým pri Bitcoine nepoznáme jeho tvorcu, väčšina altcoinov má známych zakladateľov, ktorí sú často prepojení s firmami alebo investormi. To znamená, že tieto siete je možné jednoduchšie regulovať, manipulovať alebo dokonca vypnúť. Kým Bitcoin beží na tisíckach nezávislých počítačov po celom svete, niektoré altcoiny bežia na niekoľkých serveroch prenajatých cez Amazon Web Services. Ich odstavenie je tak otázkou niekoľkých kliknutí.

Bitcoin bol prvý. A za ním prišlo nespočetné množstvo altcoinov – niektoré priniesli technické inovácie, iné len marketingové prísľuby. Doteraz však žiadny z nich neprešiel skúškou času tak ako Bitcoin. Aj keby dnes vznikol nový, „lepšejší“ Bitcoin, narazil by na ten istý problém – dôveru a širokú decentralizáciu, ktorú si Bitcoin vybudoval ešte v čase, keď si ho nikto nevšímal. Dnešný svet je už iný. Regulácie sú prísnejšie, štáty pozornejšie a replikovať podmienky, v ktorých Bitcoin vznikol, je prakticky nemožné.

Dá sa na altcoinoch zarobiť? Krátkodobo pravdepodobne áno. Mnohé altcoiny zažívajú rýchly nárast hodnoty, často o desiatky či stovky percent v priebehu dní alebo týždňov. Tento prudký rast však býva sprevádzaný rovnako rýchlym pádom. Čo dnes prudko stúpa, zajtra môže stratiť väčšinu svojej hodnoty. Volatilita altcoinov je neporovnateľne vyššia než pri Bitcoine.

Ak si porovnáte akúkoľvek alternatívnu kryptomenu s Bitcoinom z dlhodobého hľadiska, zistíte, že výkonnosť je takmer vždy v prospech Bitcoinu. Kým Bitcoin má za sebou vyše dekádu existencie, overený bezpečnostný model a rastúcu dôveru inštitúcií aj bežných ľudí, altcoiny často stavajú na sľuboch a trendoch.

Mnohé altcoiny lákali na tzv. „game-changing“ technológie a veľké vízie. Niektoré sľubovali vyššiu škálovateľnosť ako Bitcoin, iné sa zameriavali na revolúciu v hernom priemysle, ďalšie chceli prepojiť kryptomeny so športom, umelou inteligenciou alebo zdravotníctvom. Spomínam si napríklad na projekt Dentacoin, kryptomenu, ktorá mala slúžiť ako platidlo u zubára. Podobných projektov vznikli stovky, ak nie tisíce.

A ako dopadli? Väčšina z nich už dnes neexistuje. Niektoré boli podvody od samého začiatku (tzv. rug pull), iné síce začali s dobrým úmyslom, no nezvládli realizáciu alebo nezískali dostatočnú dôveru komunity. V tom „lepšom“ prípade altcoin prežíva, no jeho cena je mnohonásobne nižšia než pred tromi či štyrmi rokmi.

6. Čo je to Hodl?

Bitcoin HODL je vlastne preklep. V roku 2013 prechádzal Bitcoin divokým obdobím – jeho cena prudko kolísala a volatilita bola obrovská. Pri jednom výraznejšom cenovom prepade nadol začalo mnoho ľudí panikáriť a predávať svoje Bitcoiny. Na fóre Bitcointalk sa v tom čase objavil príspevok od používateľa GameKyuubi s názvom: „I AM HODLING“.

Išlo o obyčajnú gramatickú chybu – autor sa neskôr priznal, že bol opitý a pomýlil sa. V samotnom texte vysvetlil, že nehodlá nič predávať, aj keď trh padá – jednoducho svoje mince drží. Komunita si túto chybu okamžite zamilovala. Zrodila sa z nej kultová fráza, ktorá sa postupne premenila na filozofiu HODL. Dnes HODL znamená držať Bitcoin bez ohľadu na cenové výkyvy. Je synonymom dlhodobého investovania bez ohľadu na to, akú má Bitcoin cenu dnes, zajtra alebo o rok. Dôležitá je vízia, ktorú Bitcoin predstavuje. Akokoľvek je Bitcoin volatilný, z dlhodobého hľadiska jeho cena neustále rastie.

7. Je Bitcoin neekologicky?

Toto je podľa mňa jeden z najčastejších mýtov a zároveň jeden z najviac nepochopených argumentov proti Bitcoinu. V médiiach sa často dočítate, že Bitcoin spotrebúva extrémne množstvo energie, pričom sa tieto informácie často prezentujú bez kontextu a porovnania s inými odvetviami.

Áno, je pravda, že bitcoinoví ťažiari spotrebujú veľké množstvo elektrickej energie. Odhady hovoria, že táto spotreba môže byť porovnateľná so spotrebou elektriny celého Slovenska, Českej republiky, Rakúska, ba dokonca niektoré zdroje ju prirovnávajú k celkovej spotrebe energie v Austrálii.

To však nie je všetko. Spotreba energie totiž sama o sebe nie je problémom – podstatné je, aký zdroj energie sa využíva a čo daná spotreba prináša spoločnosti. Ťažiari Bitcoinu sa prirodzene snažia maximalizovať zisk, a to najmä znižovaním nákladov na elektrinu. Práve preto čoraz viac firiem prechádza na obnoviteľné a inak nevyužité zdroje energie – napríklad prebytočný plyn z ropných rafinérií, ktorý by inak jednoducho vyhorel a znečisťoval ovzdušie. Využívajú tiež vodnú, veternú a solárnu energiu, ktorá je v určitých regiónoch prebytočná a bez možnosti jej efektívneho skladovania by zostala nevyužitá. Bitcoin tak zvyšuje efektivitu celej energetickej siete.

Existujú dokonca prípady, keď ťažiarske spoločnosti samy investovali do budovania zelenej infraštruktúry. Príkladom je Paraguaj, kde bola postavená vodná elektráreň s prebytkom energie, ktorú nemala krajina ako využiť, až pokým sa do regiónu nepresunuli bitcoinoví ťažiari, ktorí tento prebytok začali ekonomicky využívať.

No energetická stránka je len jednou časťou celého príbehu. Skutočný problém podľa mňa spočíva v našom spoločenskom nastavení. Žijeme v inflačnom svete, kde peniaze strácajú hodnotu a preto nás nikto nemotivuje šetriť – práve naopak, sme tlačení k neustálej spotrebe. Namiesto investovania do kvalitných vecí a budovania budúcnosti kupujeme lacné, rýchlo sa kaziace produkty, ktoré zapĺňajú skládky a spotrebúvajú cenné prírodné zdroje.

Len si vezmime niekoľko faktov:

• Na výrobu jedného bavlneného trička sa spotrebuje približne 2 700 litrov vody – čo zodpovedá potrebe pitnej vody pre jednu osobu na dva a pol roka.
• Textilný sektor bol v roku 2020 tretím najväčším znečisťovateľom vody a využívania pôdy.
• Pri výrobe elektroniky vzniká enormné množstvo emisií – len medzi rokmi 2015 a 2020 sa podľa štúdie z Taiwanu zvýšili emisie skleníkových plynov z výroby elektronických komponentov o 7,5 % ročne.

Zjednodušene povedané – spotrebúvame čoraz viac energie a surovín na výrobu vecí, ktoré často ani nepotrebujeme. A to všetko preto, že nás inflácia núti míňať. Šetriť sa jednoducho „neoplatí“. Spomínal som filozofiu HODL. Hodnota Bitcoinu časom rastie, a preto vás prirodzene motivuje zvážiť každú kúpu. Zrazu si trikrát rozmyslíte, či si kúpite ďalšie zbytočné tričko, nový mobil, alebo auto, ktoré nepotrebujete.

Skúsme si predstaviť jednoduchý scenár: Kúpili by ste si drahý značkový odev, keby ste vedeli, že tie isté peniaze budú mať o pár rokov dvojnásobnú hodnotu? Možno áno – ale s oveľa väčším premýšľaním. A práve toto premýšľanie je kľúčové. Bitcoin podľa mňa učí ľudí zodpovednosti, úcte k peniazom a prirodzene vedie k znižovaniu zbytočnej spotreby. Nie preto, že by zakazoval, ale preto, že motivuje. V tom vidím jeden z najväčších pozitívnych ekologických dopadov Bitcoinu – mení mentalitu. Učí nás, že šetriť má zmysel. A práve to je niečo, čo súčasný inflačný systém dlhodobo potláča.

8. Môže Bitcoin fungovať aj bez internetu?

„Ak v celom svete vypadne internet, Bitcoin zanikne!“ Toto tvrdenie sa občas objavuje, no ak by sme ho brali doslovne, rovnako by zanikla aj väčšina nášho moderného sveta. Bez internetu by prestali fungovať mobilné aplikácie, internetové bankovníctvo, e-shopy, cloudové služby, online mapy, streamovacie platformy, sociálne siete, väčšina služieb štátnej správy, dokonca aj mnohé bežné platobné terminály v obchodoch.

Firmy by nemohli komunikovať so zákazníkmi, väčšina firiem by sa zastavila – takisto aj verejná doprava vo veľkých mestách by mala vážne problémy. Jednoducho povedané: ak vypadne internet globálne a dlhodobo, máme oveľa väčší problém než len Bitcoin.

Poďme si však hypoteticky predstaviť takýto katastrofický scenár. Môže Bitcoin fungovať bez internetu? V určitých prípadoch áno, hoci je to výrazne zložitejšie a vyžaduje špeciálne riešenia. Bitcoinová sieť bola totiž navrhnutá tak, aby bola odolná, decentralizovaná a dostupná aj v extrémnych podmienkach.

Satelitné spojenie (Blockstream Satellite)
Spoločnosť Blockstream prevádzkuje satelitnú sieť, ktorá vysiela celý Bitcoinový blockchain do vesmíru a späť na Zem. Používateľ si tak môže stiahnuť a sledovať blockchain bez pripojenia na internet, stačí mu satelitná anténa, lacný hardvér a napájanie. Aj keď cez satelit nie je možné priamo odosielať transakcie, stále je možné udržiavať aktuálnu databázu Bitcoin siete.

Rádiofrekvencia a mesh siete
Transakcie sa dajú prenášať aj pomocou rádiových vĺn. V niektorých komunitách sa testujú tzv. mesh siete – ide o lokálne prepojenie viacerých zariadení bez internetu.

SMS a WAP siete
Ako sme spomínali v inej kapitole, v Afrike vznikol projekt Machankura, ktorý umožňuje posielanie Bitcoinu pomocou bežných tlačidlových telefónov.

Treba však dodať, že tieto riešenia sú určené skôr pre extrémne prípady – napríklad pri lokálnom výpadku internetu, počas vojnového konfliktu, alebo v autoritárskych režimoch, ktoré obmedzujú prístup k slobodným informáciám a financiám. Bitcoin v týchto situáciách ponúka cestu von. Ak by internet vypadol len lokálne alebo dočasne, sieť môže po opätovnom pripojení pokračovať v synchronizácii a aktualizácii bez väčších problémov. Ak by ale vypadol internet úplne a dlhodobo na celom svete, pravdepodobne by sa zrútil celý finančný systém, štátne inštitúcie a bežný život tak, ako ho poznáme. Bitcoin by síce utrpel, ale je navrhnutý tak, že po obnovení spojenia by mohol pokračovať ďalej – čo sa o väčšine iných systémov povedať nedá.